Celý dej sa odohrával pred Katolíckym domomv Námestova, kde sa konala prezentácia účastníkov, helperov a po. Vpriebehu niekoľkých minút sa to zrazu všetko zmenilo na akýsi iný svet, svet plný násilia, týrania a zabíjania. Akosi som sa v tom svete ocitla aj ja. Neviem ani ako, doteraz som nepochopila, čo sa to vlastne stalo, prečo k tomu vlastne došlo.
Ja a moja kamarátka, ktorá sa volá presne ako ja, Veronika a pár iných ľudí sme stáli pred Katolíckym domom a rozprávali sme sa o hesle festivalu Verím Pane (Aké bolo, to si už nepamätám). Keď tu zrazu sa pred nami objavil jeden cudzí chlap so samopalom v ruke a začal bez udania dôvodu vyhrážať, že zabije moju naj kamošku Veroniku. Ani neudal dôvod. Jednoducho si ju vybral a začal sa vyhrážať.
No mne to nedalo a postavila som sa pred ňu a zakričala som na neho, že ak chce zabiť ju, musí najprv mňa. Zrazu chlap odišiel, ani neviem kam.
V tom som sa zobudila celá spotená vo vlastnej posteli u mňa doma v Ružomberku. Písala som tej Veronike, že nech si dáva na seba pozor, čo sa mi snívalo, pretože som vtedy ešte nevedela, či sa na festivale Verím Pane objavím. Nakoniec sa mi podarilo na festival doraziť a zistila som, že to čo sa mi snívalo naštastie nebola pravda a festival dopadol úplne užasne, super ľudia, vynikajúca atmosféra.
Ale najčudnejšie na tom všetkom bolo to, že keď som sa stretla s Veronikou a pýtala som sa jej či je v poriadku a či jej prišla sms-ka, ona o ničom nevedela.
Vtedy som si ja položila otázku: čo to bol vlasne za sen a čo mal pre mňa znamenať???
Doteraz som tomu snu a všetkéku okolo toho nepochopila, ale som rada, ža to bol iba sen a nie skutočnosť.